Trojuholník 17 17 20

Ostrouhlý rovnoramenný trojuholník.

Strany: a = 17 b = 17 c = 20

Obsah trojuholníka: S = 137,47772708487
Obvod trojuholníka: o = 54
Semiperimeter (poloobvod): s = 27

Uhol ∠ A = α = 53,96881209275° = 53°58'5″ = 0,94219214013 rad
Uhol ∠ B = β = 53,96881209275° = 53°58'5″ = 0,94219214013 rad
Uhol ∠ C = γ = 72,06437581449° = 72°3'50″ = 1,2587749851 rad

Výška trojuholníka: v_a = 16,17437965704
Výška trojuholníka: v_b = 16,17437965704
Výška trojuholníka: v_c = 13,74877270849

Ťažnica: t_a = 16,5
Ťažnica: t_b = 16,5
Ťažnica: t_c = 13,74877270849

Polomer vpísanej kružnice: r = 5,09217507722
Polomer opísanej kružnice: R = 10,51108283797

Súradnice vrcholov: A[20; 0] B[0; 0] C[10; 13,74877270849]
Ťažisko: T[10; 4,5832575695]
Súradnice stredu opísanej kružnice: U[10; 3,23768987052]
Súradnice stredu vpísanej kružnice: I[10; 5,09217507722]

Vonkajšie uhly trojuholníka:
∠ A' = α' = 126,03218790725° = 126°1'55″ = 0,94219214013 rad
∠ B' = β' = 126,03218790725° = 126°1'55″ = 0,94219214013 rad
∠ C' = γ' = 107,93662418551° = 107°56'10″ = 1,2587749851 rad

Vypočítať ďaľší trojuholník

Ako sme vypočítali tento trojuholník?

Teraz, ked vieme dĺžky všetkých troch strán trojuholníka, trojuholník je jednoznačne určený.

a = 17 b = 17 c = 20

1. Obvod trojuholníka je súčtom dĺžok jeho troch strán

o = a + b + c = 17 + 17 + 20 = 54

2. Polovičný obvod trojuholníka

Polovičný obvod trojuholníka (semiperimeter) je polovica z jeho obvodu. Polovičný obvod trojuholníka sa vo vzorcoch pre trojuholníky často vyskytuje tak, že mu bol pridelený samostatný názov (semiperimeter - poloobvod - s). Trojuholníkova nerovnosť hovorí, že najdlhšia dĺžka strany trojuholníka musí byť menšia ako semiperimeter.

s = \frac{o}{2} = \frac{5 4}{2} = 27

3. Obsah trojuholníka pomocou Herónovho vzorca

Herónov vzorec dáva obsah trojuholníka, keď sú známe dĺžky všetkých troch strán. Nie je potrebné najprv vypočítať uhly alebo iné vzdialenosti v trojuholníku. Herónov vzorec funguje rovnako dobre vo všetkých prípadoch a druhoch trojuholníkov.

S = s (s - a) (s - b) (s - c) S = 27 (27 - 17) (27 - 17) (27 - 20) S = 18900 = 137, 48

4. Výpočet výšiek trojuholníku z jeho obsahu.

Existuje veľa spôsobov, ako zistiť výšku trojuholníka. Najjednoduchší spôsob je zo vzorca, keď poznáme obsah a dĺžku základne. Plocha trojuholníka je polovicou súčinu dĺžky základne a výšky. Každá strana trojuholníka môže byť základňou; existujú teda tri základne a tri výšky. Výška trojuholníka je kolmá úsečka od vrcholu po priamku obsahujúcu základňu.

S = \frac{a v _{a}}{2} v_{a} = \frac{2 S}{a} = \frac{2 \cdot 1 3 7 , 4 8}{1 7} = 16, 17 v_{b} = \frac{2 S}{b} = \frac{2 \cdot 1 3 7 , 4 8}{1 7} = 16, 17 v_{c} = \frac{2 S}{c} = \frac{2 \cdot 1 3 7 , 4 8}{2 0} = 13, 75

5. Výpočet vnútorných uhlov trojuholníka pomocou kosínusovej vety

Kosínusová veta je užitočná pri hľadaní uhlov trojuholníka, keď poznáme všetky tri strany. Kosínusová veta spája všetky tri strany trojuholníka s uhlom trojuholníka. Kosínusová veta je extrapoláciou Pytagorovej vety pre akýkoľvek trojuholník. Pythagorova veta funguje iba v pravouhlom trojuholníku. Pythagorova veta je osobitným prípadom Kosínusovej vety a dá sa z neho odvodiť, pretože kosínus 90 ° je 0. Najlepšie je najskôr nájsť uhol oproti najdlhšej strane. V prípade kosínusovej vety neexistuje problém s tupými uhlami ako v prípade sínusovej vety, pretože funkcia kosínus je záporná pre tupé uhly, nulová pre pravé a kladná pre ostré uhly. Na určenie uhla z hodnoty kosínusu používame inverzný kosínus nazývaný arkuskosínus.

a^{2} = b^{2} + c^{2} - 2 b c cos α α = arccos (\frac{b ^{2} + c ^{2} - a ^{2}}{2 b c}) = arccos (\frac{1 7 ^{2} + 2 0 ^{2} - 1 7 ^{2}}{2 \cdot 1 7 \cdot 2 0}) = 53 ° 5 8^{'} 5 " b^{2} = a^{2} + c^{2} - 2 a c cos β β = arccos (\frac{a ^{2} + c ^{2} - b ^{2}}{2 a c}) = arccos (\frac{1 7 ^{2} + 2 0 ^{2} - 1 7 ^{2}}{2 \cdot 1 7 \cdot 2 0}) = 53 ° 5 8^{'} 5 " γ = 180 ° - α - β = 180 ° - 53 ° 5 8^{'} 5 " - 53 ° 5 8^{'} 5 " = 72 ° 3^{'} 50 "

6. Polomer vpísanej kružnice

Vpísaná kružnica v trojuholníku je kružnica (kruh), ktorý sa dotýka každej jeho strany. Všetky trojuholníky majú vpísanú kružnicu a jej stred vždy leží vo vnútri trojuholníka. Stred vpísanej kružnice je priesečník troch osí vnútorných uhlov (priesečník bisektorov). Súčin polomeru vpísanej kružnice a semiperimetru (polovice obvodu) trojuholníka je jeho plocha.

S = r s r = \frac{S}{s} = \frac{1 3 7 , 4 8}{2 7} = 5, 09

7. Polomer opísanej kružnice

Opísaná kružnica trojuholníka je kružnica, ktorá prechádza všetkými vrcholmi trojuholníka. Stred opísanej kružnice je bod, v ktorom sa pretínajú osi strán trojuholníka.

R = \frac{a b c}{4 r s} = \frac{1 7 \cdot 1 7 \cdot 2 0}{4 \cdot 5 , 0 9 2 \cdot 2 7} = 10, 51

8. Výpočet ťažníc

Ťažnica (medián) trojuholníka je úsečka spájajúca vrchol so stredom protiľahlej strany. Každý trojuholník má tri ťažnice a všetky sa vzájomne pretínajú v ťažisku trojuholníka. Ťažisko rozdeľuje ťažnice na časti v pomere 2:1, pričom ťažisko je dvakrát bližšie k stredu strany ako protiľahlý vrchol. Apolloniusovu vetu používame na výpočet dĺžky ťažníc z dĺžok jeho strán.

t_{a} = \frac{2 b ^{2} + 2 c ^{2} - a ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 7 ^{2} + 2 \cdot 2 0 ^{2} - 1 7 ^{2}}{2} = 16, 5 t_{b} = \frac{2 c ^{2} + 2 a ^{2} - b ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 2 0 ^{2} + 2 \cdot 1 7 ^{2} - 1 7 ^{2}}{2} = 16, 5 t_{c} = \frac{2 a ^{2} + 2 b ^{2} - c ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 7 ^{2} + 2 \cdot 1 7 ^{2} - 2 0 ^{2}}{2} = 13, 748

Vypočítať ďaľší trojuholník