Trojuholník 11 14 18

Tupouhlý rôznostranný trojuholník.

Dĺžky strán trojuholníka:
a = 11
b = 14
c = 18

Obsah trojuholníka: S = 76,98801110677
Obvod trojuholníka: o = 43
Semiperimeter (poloobvod): s = 21,5

Uhol ∠ A = α = 37,65884620062° = 37°39'30″ = 0,65772641532 rad
Uhol ∠ B = β = 51,03992490586° = 51°2'21″ = 0,89108029438 rad
Uhol ∠ C = γ = 91,30222889352° = 91°18'8″ = 1,59435255565 rad

Výška trojuholníka na stranu a: v_a = 13,99663838305
Výška trojuholníka na stranu b: v_b = 10,9977158724
Výška trojuholníka na stranu c: v_c = 8,55333456742

Ťažnica: t_a = 15,15875063912
Ťažnica: t_b = 13,17219398723
Ťažnica: t_c = 8,80334084308

Polomer vpísanej kružnice: r = 3,58804702822
Polomer opísanej kružnice: R = 9,0022325281

Súradnice vrcholov: A[18; 0] B[0; 0] C[6,91766666667; 8,55333456742]
Ťažisko: T[8,30655555556; 2,85111152247]
Súradnice stredu opísanej kružnice: U[9; -0,20545983018]
Súradnice stredu vpísanej kružnice: I[7,5; 3,58804702822]

Vonkajšie uhly trojuholníka:
∠ A' = α' = 142,34215379938° = 142°20'30″ = 0,65772641532 rad
∠ B' = β' = 128,96107509414° = 128°57'39″ = 0,89108029438 rad
∠ C' = γ' = 88,69877110648° = 88°41'52″ = 1,59435255565 rad

Vypočítať ďaľší trojuholník

Ako sme vypočítali tento trojuholník?

Teraz, ked vieme dĺžky všetkých troch strán trojuholníka, trojuholník je jednoznačne určený.

a = 11 b = 14 c = 18

1. Obvod trojuholníka je súčtom dĺžok jeho troch strán

o = a + b + c = 11 + 14 + 18 = 43

2. Polovičný obvod trojuholníka

Polovičný obvod trojuholníka (semiperimeter) je polovica z jeho obvodu. Polovičný obvod trojuholníka sa vo vzorcoch pre trojuholníky často vyskytuje tak, že mu bol pridelený samostatný názov (semiperimeter - poloobvod - s). Trojuholníkova nerovnosť hovorí, že najdlhšia dĺžka strany trojuholníka musí byť menšia ako semiperimeter.

s = \frac{o}{2} = \frac{4 3}{2} = 21, 5

3. Obsah trojuholníka pomocou Herónovho vzorca

Herónov vzorec dáva obsah trojuholníka, keď sú známe dĺžky všetkých troch strán. Nie je potrebné najprv vypočítať uhly alebo iné vzdialenosti v trojuholníku. Herónov vzorec funguje rovnako dobre vo všetkých prípadoch a druhoch trojuholníkov.

S = s (s - a) (s - b) (s - c) S = 21, 5 (21, 5 - 11) (21, 5 - 14) (21, 5 - 18) S = 5925, 94 = 76, 98

4. Výpočet výšiek trojuholníku z jeho obsahu.

Existuje veľa spôsobov, ako zistiť výšku trojuholníka. Najjednoduchší spôsob je zo vzorca, keď poznáme obsah a dĺžku základne. Plocha trojuholníka je polovicou súčinu dĺžky základne a výšky. Každá strana trojuholníka môže byť základňou; existujú teda tri základne a tri výšky. Výška trojuholníka je kolmá úsečka od vrcholu po priamku obsahujúcu základňu.

S = \frac{a v _{a}}{2} v_{a} = \frac{2 S}{a} = \frac{2 \cdot 7 6 , 9 8}{1 1} = 14 v_{b} = \frac{2 S}{b} = \frac{2 \cdot 7 6 , 9 8}{1 4} = 11 v_{c} = \frac{2 S}{c} = \frac{2 \cdot 7 6 , 9 8}{1 8} = 8, 55

5. Výpočet vnútorných uhlov trojuholníka pomocou kosínusovej vety

Kosínusová veta je užitočná pri hľadaní uhlov trojuholníka, keď poznáme všetky tri strany. Kosínusová veta spája všetky tri strany trojuholníka s uhlom trojuholníka. Kosínusová veta je extrapoláciou Pytagorovej vety pre akýkoľvek trojuholník. Pythagorova veta funguje iba v pravouhlom trojuholníku. Pythagorova veta je osobitným prípadom Kosínusovej vety a dá sa z neho odvodiť, pretože kosínus 90 ° je 0. Najlepšie je najskôr nájsť uhol oproti najdlhšej strane. V prípade kosínusovej vety neexistuje problém s tupými uhlami ako v prípade sínusovej vety, pretože funkcia kosínus je záporná pre tupé uhly, nulová pre pravé a kladná pre ostré uhly. Na určenie uhla z hodnoty kosínusu používame inverzný kosínus nazývaný arkuskosínus.

a^{2} = b^{2} + c^{2} - 2 b c cos α α = arccos (\frac{b ^{2} + c ^{2} - a ^{2}}{2 b c}) = arccos (\frac{1 4 ^{2} + 1 8 ^{2} - 1 1 ^{2}}{2 \cdot 1 4 \cdot 1 8}) = 37 ° 3 9^{'} 30 " b^{2} = a^{2} + c^{2} - 2 a c cos β β = arccos (\frac{a ^{2} + c ^{2} - b ^{2}}{2 a c}) = arccos (\frac{1 1 ^{2} + 1 8 ^{2} - 1 4 ^{2}}{2 \cdot 1 1 \cdot 1 8}) = 51 ° 2^{'} 21 " γ = 180 ° - α - β = 180 ° - 37 ° 3 9^{'} 30 " - 51 ° 2^{'} 21 " = 91 ° 1 8^{'} 8 "

6. Polomer vpísanej kružnice

Vpísaná kružnica v trojuholníku je kružnica (kruh), ktorý sa dotýka každej jeho strany. Všetky trojuholníky majú vpísanú kružnicu a jej stred vždy leží vo vnútri trojuholníka. Stred vpísanej kružnice je priesečník troch osí vnútorných uhlov (priesečník bisektorov). Súčin polomeru vpísanej kružnice a semiperimetru (polovice obvodu) trojuholníka je jeho plocha.

S = r s r = \frac{S}{s} = \frac{7 6 , 9 8}{2 1 , 5} = 3, 58

7. Polomer opísanej kružnice

Opísaná kružnica trojuholníka je kružnica, ktorá prechádza všetkými vrcholmi trojuholníka. Stred opísanej kružnice je bod, v ktorom sa pretínajú osi strán trojuholníka.

R = \frac{a b c}{4 r s} = \frac{1 1 \cdot 1 4 \cdot 1 8}{4 \cdot 3 , 5 8 \cdot 2 1 , 5} = 9

8. Výpočet ťažníc

Ťažnica (medián) trojuholníka je úsečka spájajúca vrchol so stredom protiľahlej strany. Každý trojuholník má tri ťažnice a všetky sa vzájomne pretínajú v ťažisku trojuholníka. Ťažisko rozdeľuje ťažnice na časti v pomere 2:1, pričom ťažisko je dvakrát bližšie k stredu strany ako protiľahlý vrchol. Apolloniusovu vetu používame na výpočet dĺžky ťažníc z dĺžok jeho strán.

t_{a} = \frac{2 b ^{2} + 2 c ^{2} - a ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 4 ^{2} + 2 \cdot 1 8 ^{2} - 1 1 ^{2}}{2} = 15, 158 t_{b} = \frac{2 c ^{2} + 2 a ^{2} - b ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 8 ^{2} + 2 \cdot 1 1 ^{2} - 1 4 ^{2}}{2} = 13, 172 t_{c} = \frac{2 a ^{2} + 2 b ^{2} - c ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 1 ^{2} + 2 \cdot 1 4 ^{2} - 1 8 ^{2}}{2} = 8, 803

Vypočítať ďaľší trojuholník