Trojuholník 12 12 15

Ostrouhlý rovnoramenný trojuholník.

Dĺžky strán trojuholníka:
a = 12
b = 12
c = 15

Obsah trojuholníka: S = 70,2566227482
Obvod trojuholníka: o = 39
Semiperimeter (poloobvod): s = 19,5

Uhol ∠ A = α = 51,31878125465° = 51°19'4″ = 0,89656647939 rad
Uhol ∠ B = β = 51,31878125465° = 51°19'4″ = 0,89656647939 rad
Uhol ∠ C = γ = 77,3644374907° = 77°21'52″ = 1,35502630659 rad

Výška trojuholníka na stranu a: v_a = 11,7099371247
Výška trojuholníka na stranu b: v_b = 11,7099371247
Výška trojuholníka na stranu c: v_c = 9,36774969976

Ťažnica: t_a = 12,1866057607
Ťažnica: t_b = 12,1866057607
Ťažnica: t_c = 9,36774969976

Polomer vpísanej kružnice: r = 3,60328834606
Polomer opísanej kružnice: R = 7,68661513826

Súradnice vrcholov: A[15; 0] B[0; 0] C[7,5; 9,36774969976]
Ťažisko: T[7,5; 3,12224989992]
Súradnice stredu opísanej kružnice: U[7,5; 1,6811345615]
Súradnice stredu vpísanej kružnice: I[7,5; 3,60328834606]

Vonkajšie uhly trojuholníka:
∠ A' = α' = 128,68221874535° = 128°40'56″ = 0,89656647939 rad
∠ B' = β' = 128,68221874535° = 128°40'56″ = 0,89656647939 rad
∠ C' = γ' = 102,6365625093° = 102°38'8″ = 1,35502630659 rad

Vypočítať ďaľší trojuholník

Ako sme vypočítali tento trojuholník?

Teraz, ked vieme dĺžky všetkých troch strán trojuholníka, trojuholník je jednoznačne určený.

a = 12 b = 12 c = 15

1. Obvod trojuholníka je súčtom dĺžok jeho troch strán

o = a + b + c = 12 + 12 + 15 = 39

2. Polovičný obvod trojuholníka

Polovičný obvod trojuholníka (semiperimeter) je polovica z jeho obvodu. Polovičný obvod trojuholníka sa vo vzorcoch pre trojuholníky často vyskytuje tak, že mu bol pridelený samostatný názov (semiperimeter - poloobvod - s). Trojuholníkova nerovnosť hovorí, že najdlhšia dĺžka strany trojuholníka musí byť menšia ako semiperimeter.

s = \frac{o}{2} = \frac{3 9}{2} = 19, 5

3. Obsah trojuholníka pomocou Herónovho vzorca

Herónov vzorec dáva obsah trojuholníka, keď sú známe dĺžky všetkých troch strán. Nie je potrebné najprv vypočítať uhly alebo iné vzdialenosti v trojuholníku. Herónov vzorec funguje rovnako dobre vo všetkých prípadoch a druhoch trojuholníkov.

S = s (s - a) (s - b) (s - c) S = 19, 5 (19, 5 - 12) (19, 5 - 12) (19, 5 - 15) S = 4935, 94 = 70, 26

4. Výpočet výšiek trojuholníku z jeho obsahu.

Existuje veľa spôsobov, ako zistiť výšku trojuholníka. Najjednoduchší spôsob je zo vzorca, keď poznáme obsah a dĺžku základne. Plocha trojuholníka je polovicou súčinu dĺžky základne a výšky. Každá strana trojuholníka môže byť základňou; existujú teda tri základne a tri výšky. Výška trojuholníka je kolmá úsečka od vrcholu po priamku obsahujúcu základňu.

S = \frac{a v _{a}}{2} v_{a} = \frac{2 S}{a} = \frac{2 \cdot 7 0 , 2 6}{1 2} = 11, 71 v_{b} = \frac{2 S}{b} = \frac{2 \cdot 7 0 , 2 6}{1 2} = 11, 71 v_{c} = \frac{2 S}{c} = \frac{2 \cdot 7 0 , 2 6}{1 5} = 9, 37

5. Výpočet vnútorných uhlov trojuholníka pomocou kosínusovej vety

Kosínusová veta je užitočná pri hľadaní uhlov trojuholníka, keď poznáme všetky tri strany. Kosínusová veta spája všetky tri strany trojuholníka s uhlom trojuholníka. Kosínusová veta je extrapoláciou Pytagorovej vety pre akýkoľvek trojuholník. Pythagorova veta funguje iba v pravouhlom trojuholníku. Pythagorova veta je osobitným prípadom Kosínusovej vety a dá sa z neho odvodiť, pretože kosínus 90 ° je 0. Najlepšie je najskôr nájsť uhol oproti najdlhšej strane. V prípade kosínusovej vety neexistuje problém s tupými uhlami ako v prípade sínusovej vety, pretože funkcia kosínus je záporná pre tupé uhly, nulová pre pravé a kladná pre ostré uhly. Na určenie uhla z hodnoty kosínusu používame inverzný kosínus nazývaný arkuskosínus.

a^{2} = b^{2} + c^{2} - 2 b c cos α α = arccos (\frac{b ^{2} + c ^{2} - a ^{2}}{2 b c}) = arccos (\frac{1 2 ^{2} + 1 5 ^{2} - 1 2 ^{2}}{2 \cdot 1 2 \cdot 1 5}) = 51 ° 1 9^{'} 4 " b^{2} = a^{2} + c^{2} - 2 a c cos β β = arccos (\frac{a ^{2} + c ^{2} - b ^{2}}{2 a c}) = arccos (\frac{1 2 ^{2} + 1 5 ^{2} - 1 2 ^{2}}{2 \cdot 1 2 \cdot 1 5}) = 51 ° 1 9^{'} 4 " γ = 180 ° - α - β = 180 ° - 51 ° 1 9^{'} 4 " - 51 ° 1 9^{'} 4 " = 77 ° 2 1^{'} 52 "

6. Polomer vpísanej kružnice

Vpísaná kružnica v trojuholníku je kružnica (kruh), ktorý sa dotýka každej jeho strany. Všetky trojuholníky majú vpísanú kružnicu a jej stred vždy leží vo vnútri trojuholníka. Stred vpísanej kružnice je priesečník troch osí vnútorných uhlov (priesečník bisektorov). Súčin polomeru vpísanej kružnice a semiperimetru (polovice obvodu) trojuholníka je jeho plocha.

S = r s r = \frac{S}{s} = \frac{7 0 , 2 6}{1 9 , 5} = 3, 6

7. Polomer opísanej kružnice

Opísaná kružnica trojuholníka je kružnica, ktorá prechádza všetkými vrcholmi trojuholníka. Stred opísanej kružnice je bod, v ktorom sa pretínajú osi strán trojuholníka.

R = \frac{a b c}{4 r s} = \frac{1 2 \cdot 1 2 \cdot 1 5}{4 \cdot 3 , 6 0 3 \cdot 1 9 , 5} = 7, 69

8. Výpočet ťažníc

Ťažnica (medián) trojuholníka je úsečka spájajúca vrchol so stredom protiľahlej strany. Každý trojuholník má tri ťažnice a všetky sa vzájomne pretínajú v ťažisku trojuholníka. Ťažisko rozdeľuje ťažnice na časti v pomere 2:1, pričom ťažisko je dvakrát bližšie k stredu strany ako protiľahlý vrchol. Apolloniusovu vetu používame na výpočet dĺžky ťažníc z dĺžok jeho strán.

t_{a} = \frac{2 b ^{2} + 2 c ^{2} - a ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 2 ^{2} + 2 \cdot 1 5 ^{2} - 1 2 ^{2}}{2} = 12, 186 t_{b} = \frac{2 c ^{2} + 2 a ^{2} - b ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 5 ^{2} + 2 \cdot 1 2 ^{2} - 1 2 ^{2}}{2} = 12, 186 t_{c} = \frac{2 a ^{2} + 2 b ^{2} - c ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 2 ^{2} + 2 \cdot 1 2 ^{2} - 1 5 ^{2}}{2} = 9, 367

Vypočítať ďaľší trojuholník