Trojuholník 16 16 23

Tupouhlý rovnoramenný trojuholník.

Dĺžky strán trojuholníka:
a = 16
b = 16
c = 23

Obsah trojuholníka: S = 127,92994239024
Obvod trojuholníka: o = 55
Semiperimeter (poloobvod): s = 27,5

Uhol ∠ A = α = 44,04986256741° = 44°2'55″ = 0,7698793549 rad
Uhol ∠ B = β = 44,04986256741° = 44°2'55″ = 0,7698793549 rad
Uhol ∠ C = γ = 91,90327486518° = 91°54'10″ = 1,60440055556 rad

Výška trojuholníka na stranu a: v_a = 15,99111779878
Výška trojuholníka na stranu b: v_b = 15,99111779878
Výška trojuholníka na stranu c: v_c = 11,12442977306

Ťažnica: t_a = 18,12545689604
Ťažnica: t_b = 18,12545689604
Ťažnica: t_c = 11,12442977306

Polomer vpísanej kružnice: r = 4,6521979051
Polomer opísanej kružnice: R = 11,50663443194

Súradnice vrcholov: A[23; 0] B[0; 0] C[11,5; 11,12442977306]
Ťažisko: T[11,5; 3,70880992435]
Súradnice stredu opísanej kružnice: U[11,5; -0,38220465887]
Súradnice stredu vpísanej kružnice: I[11,5; 4,6521979051]

Vonkajšie uhly trojuholníka:
∠ A' = α' = 135,95113743259° = 135°57'5″ = 0,7698793549 rad
∠ B' = β' = 135,95113743259° = 135°57'5″ = 0,7698793549 rad
∠ C' = γ' = 88,09772513482° = 88°5'50″ = 1,60440055556 rad

Vypočítať ďaľší trojuholník

Ako sme vypočítali tento trojuholník?

Teraz, ked vieme dĺžky všetkých troch strán trojuholníka, trojuholník je jednoznačne určený.

a = 16 b = 16 c = 23

1. Obvod trojuholníka je súčtom dĺžok jeho troch strán

o = a + b + c = 16 + 16 + 23 = 55

2. Polovičný obvod trojuholníka

Polovičný obvod trojuholníka (semiperimeter) je polovica z jeho obvodu. Polovičný obvod trojuholníka sa vo vzorcoch pre trojuholníky často vyskytuje tak, že mu bol pridelený samostatný názov (semiperimeter - poloobvod - s). Trojuholníkova nerovnosť hovorí, že najdlhšia dĺžka strany trojuholníka musí byť menšia ako semiperimeter.

s = \frac{o}{2} = \frac{5 5}{2} = 27, 5

3. Obsah trojuholníka pomocou Herónovho vzorca

Herónov vzorec dáva obsah trojuholníka, keď sú známe dĺžky všetkých troch strán. Nie je potrebné najprv vypočítať uhly alebo iné vzdialenosti v trojuholníku. Herónov vzorec funguje rovnako dobre vo všetkých prípadoch a druhoch trojuholníkov.

S = s (s - a) (s - b) (s - c) S = 27, 5 (27, 5 - 16) (27, 5 - 16) (27, 5 - 23) S = 16365, 94 = 127, 93

4. Výpočet výšiek trojuholníku z jeho obsahu.

Existuje veľa spôsobov, ako zistiť výšku trojuholníka. Najjednoduchší spôsob je zo vzorca, keď poznáme obsah a dĺžku základne. Plocha trojuholníka je polovicou súčinu dĺžky základne a výšky. Každá strana trojuholníka môže byť základňou; existujú teda tri základne a tri výšky. Výška trojuholníka je kolmá úsečka od vrcholu po priamku obsahujúcu základňu.

S = \frac{a v _{a}}{2} v_{a} = \frac{2 S}{a} = \frac{2 \cdot 1 2 7 , 9 3}{1 6} = 15, 99 v_{b} = \frac{2 S}{b} = \frac{2 \cdot 1 2 7 , 9 3}{1 6} = 15, 99 v_{c} = \frac{2 S}{c} = \frac{2 \cdot 1 2 7 , 9 3}{2 3} = 11, 12

5. Výpočet vnútorných uhlov trojuholníka pomocou kosínusovej vety

Kosínusová veta je užitočná pri hľadaní uhlov trojuholníka, keď poznáme všetky tri strany. Kosínusová veta spája všetky tri strany trojuholníka s uhlom trojuholníka. Kosínusová veta je extrapoláciou Pytagorovej vety pre akýkoľvek trojuholník. Pythagorova veta funguje iba v pravouhlom trojuholníku. Pythagorova veta je osobitným prípadom Kosínusovej vety a dá sa z neho odvodiť, pretože kosínus 90 ° je 0. Najlepšie je najskôr nájsť uhol oproti najdlhšej strane. V prípade kosínusovej vety neexistuje problém s tupými uhlami ako v prípade sínusovej vety, pretože funkcia kosínus je záporná pre tupé uhly, nulová pre pravé a kladná pre ostré uhly. Na určenie uhla z hodnoty kosínusu používame inverzný kosínus nazývaný arkuskosínus.

a^{2} = b^{2} + c^{2} - 2 b c cos α α = arccos (\frac{b ^{2} + c ^{2} - a ^{2}}{2 b c}) = arccos (\frac{1 6 ^{2} + 2 3 ^{2} - 1 6 ^{2}}{2 \cdot 1 6 \cdot 2 3}) = 44 ° 2^{'} 55 " b^{2} = a^{2} + c^{2} - 2 a c cos β β = arccos (\frac{a ^{2} + c ^{2} - b ^{2}}{2 a c}) = arccos (\frac{1 6 ^{2} + 2 3 ^{2} - 1 6 ^{2}}{2 \cdot 1 6 \cdot 2 3}) = 44 ° 2^{'} 55 " γ = 180 ° - α - β = 180 ° - 44 ° 2^{'} 55 " - 44 ° 2^{'} 55 " = 91 ° 5 4^{'} 10 "

6. Polomer vpísanej kružnice

Vpísaná kružnica v trojuholníku je kružnica (kruh), ktorý sa dotýka každej jeho strany. Všetky trojuholníky majú vpísanú kružnicu a jej stred vždy leží vo vnútri trojuholníka. Stred vpísanej kružnice je priesečník troch osí vnútorných uhlov (priesečník bisektorov). Súčin polomeru vpísanej kružnice a semiperimetru (polovice obvodu) trojuholníka je jeho plocha.

S = r s r = \frac{S}{s} = \frac{1 2 7 , 9 3}{2 7 , 5} = 4, 65

7. Polomer opísanej kružnice

Opísaná kružnica trojuholníka je kružnica, ktorá prechádza všetkými vrcholmi trojuholníka. Stred opísanej kružnice je bod, v ktorom sa pretínajú osi strán trojuholníka.

R = \frac{a b c}{4 r s} = \frac{1 6 \cdot 1 6 \cdot 2 3}{4 \cdot 4 , 6 5 2 \cdot 2 7 , 5} = 11, 51

8. Výpočet ťažníc

Ťažnica (medián) trojuholníka je úsečka spájajúca vrchol so stredom protiľahlej strany. Každý trojuholník má tri ťažnice a všetky sa vzájomne pretínajú v ťažisku trojuholníka. Ťažisko rozdeľuje ťažnice na časti v pomere 2:1, pričom ťažisko je dvakrát bližšie k stredu strany ako protiľahlý vrchol. Apolloniusovu vetu používame na výpočet dĺžky ťažníc z dĺžok jeho strán.

t_{a} = \frac{2 b ^{2} + 2 c ^{2} - a ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 6 ^{2} + 2 \cdot 2 3 ^{2} - 1 6 ^{2}}{2} = 18, 125 t_{b} = \frac{2 c ^{2} + 2 a ^{2} - b ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 2 3 ^{2} + 2 \cdot 1 6 ^{2} - 1 6 ^{2}}{2} = 18, 125 t_{c} = \frac{2 a ^{2} + 2 b ^{2} - c ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 1 6 ^{2} + 2 \cdot 1 6 ^{2} - 2 3 ^{2}}{2} = 11, 124

Vypočítať ďaľší trojuholník