Trojuholník 23 26 26

Ostrouhlý rovnoramenný trojuholník.

Dĺžky strán trojuholníka:
a = 23
b = 26
c = 26

Obsah trojuholníka: S = 268,16221477763
Obvod trojuholníka: o = 75
Semiperimeter (poloobvod): s = 37,5

Uhol ∠ A = α = 52,50224278699° = 52°30'9″ = 0,91663402316 rad
Uhol ∠ B = β = 63,7498786065° = 63°44'56″ = 1,1132626211 rad
Uhol ∠ C = γ = 63,7498786065° = 63°44'56″ = 1,1132626211 rad

Výška trojuholníka na stranu a: v_a = 23,31884476327
Výška trojuholníka na stranu b: v_b = 20,62878575213
Výška trojuholníka na stranu c: v_c = 20,62878575213

Ťažnica: t_a = 23,31884476327
Ťažnica: t_b = 20,82106628137
Ťažnica: t_c = 20,82106628137

Polomer vpísanej kružnice: r = 7,15109906074
Polomer opísanej kružnice: R = 14,4954961471

Súradnice vrcholov: A[26; 0] B[0; 0] C[10,17330769231; 20,62878575213]
Ťažisko: T[12,05876923077; 6,87659525071]
Súradnice stredu opísanej kružnice: U[13; 6,41112329583]
Súradnice stredu vpísanej kružnice: I[11,5; 7,15109906074]

Vonkajšie uhly trojuholníka:
∠ A' = α' = 127,49875721301° = 127°29'51″ = 0,91663402316 rad
∠ B' = β' = 116,2511213935° = 116°15'4″ = 1,1132626211 rad
∠ C' = γ' = 116,2511213935° = 116°15'4″ = 1,1132626211 rad

Vypočítať ďaľší trojuholník

Ako sme vypočítali tento trojuholník?

Teraz, ked vieme dĺžky všetkých troch strán trojuholníka, trojuholník je jednoznačne určený.

a = 23 b = 26 c = 26

1. Obvod trojuholníka je súčtom dĺžok jeho troch strán

o = a + b + c = 23 + 26 + 26 = 75

2. Polovičný obvod trojuholníka

Polovičný obvod trojuholníka (semiperimeter) je polovica z jeho obvodu. Polovičný obvod trojuholníka sa vo vzorcoch pre trojuholníky často vyskytuje tak, že mu bol pridelený samostatný názov (semiperimeter - poloobvod - s). Trojuholníkova nerovnosť hovorí, že najdlhšia dĺžka strany trojuholníka musí byť menšia ako semiperimeter.

s = \frac{o}{2} = \frac{7 5}{2} = 37, 5

3. Obsah trojuholníka pomocou Herónovho vzorca

Herónov vzorec dáva obsah trojuholníka, keď sú známe dĺžky všetkých troch strán. Nie je potrebné najprv vypočítať uhly alebo iné vzdialenosti v trojuholníku. Herónov vzorec funguje rovnako dobre vo všetkých prípadoch a druhoch trojuholníkov.

S = s (s - a) (s - b) (s - c) S = 37, 5 (37, 5 - 23) (37, 5 - 26) (37, 5 - 26) S = 71910, 94 = 268, 16

4. Výpočet výšiek trojuholníku z jeho obsahu.

Existuje veľa spôsobov, ako zistiť výšku trojuholníka. Najjednoduchší spôsob je zo vzorca, keď poznáme obsah a dĺžku základne. Plocha trojuholníka je polovicou súčinu dĺžky základne a výšky. Každá strana trojuholníka môže byť základňou; existujú teda tri základne a tri výšky. Výška trojuholníka je kolmá úsečka od vrcholu po priamku obsahujúcu základňu.

S = \frac{a v _{a}}{2} v_{a} = \frac{2 S}{a} = \frac{2 \cdot 2 6 8 , 1 6}{2 3} = 23, 32 v_{b} = \frac{2 S}{b} = \frac{2 \cdot 2 6 8 , 1 6}{2 6} = 20, 63 v_{c} = \frac{2 S}{c} = \frac{2 \cdot 2 6 8 , 1 6}{2 6} = 20, 63

5. Výpočet vnútorných uhlov trojuholníka pomocou kosínusovej vety

Kosínusová veta je užitočná pri hľadaní uhlov trojuholníka, keď poznáme všetky tri strany. Kosínusová veta spája všetky tri strany trojuholníka s uhlom trojuholníka. Kosínusová veta je extrapoláciou Pytagorovej vety pre akýkoľvek trojuholník. Pythagorova veta funguje iba v pravouhlom trojuholníku. Pythagorova veta je osobitným prípadom Kosínusovej vety a dá sa z neho odvodiť, pretože kosínus 90 ° je 0. Najlepšie je najskôr nájsť uhol oproti najdlhšej strane. V prípade kosínusovej vety neexistuje problém s tupými uhlami ako v prípade sínusovej vety, pretože funkcia kosínus je záporná pre tupé uhly, nulová pre pravé a kladná pre ostré uhly. Na určenie uhla z hodnoty kosínusu používame inverzný kosínus nazývaný arkuskosínus.

a^{2} = b^{2} + c^{2} - 2 b c cos α α = arccos (\frac{b ^{2} + c ^{2} - a ^{2}}{2 b c}) = arccos (\frac{2 6 ^{2} + 2 6 ^{2} - 2 3 ^{2}}{2 \cdot 2 6 \cdot 2 6}) = 52 ° 3 0^{'} 9 " b^{2} = a^{2} + c^{2} - 2 a c cos β β = arccos (\frac{a ^{2} + c ^{2} - b ^{2}}{2 a c}) = arccos (\frac{2 3 ^{2} + 2 6 ^{2} - 2 6 ^{2}}{2 \cdot 2 3 \cdot 2 6}) = 63 ° 4 4^{'} 56 " γ = 180 ° - α - β = 180 ° - 52 ° 3 0^{'} 9 " - 63 ° 4 4^{'} 56 " = 63 ° 4 4^{'} 56 "

6. Polomer vpísanej kružnice

Vpísaná kružnica v trojuholníku je kružnica (kruh), ktorý sa dotýka každej jeho strany. Všetky trojuholníky majú vpísanú kružnicu a jej stred vždy leží vo vnútri trojuholníka. Stred vpísanej kružnice je priesečník troch osí vnútorných uhlov (priesečník bisektorov). Súčin polomeru vpísanej kružnice a semiperimetru (polovice obvodu) trojuholníka je jeho plocha.

S = r s r = \frac{S}{s} = \frac{2 6 8 , 1 6}{3 7 , 5} = 7, 15

7. Polomer opísanej kružnice

Opísaná kružnica trojuholníka je kružnica, ktorá prechádza všetkými vrcholmi trojuholníka. Stred opísanej kružnice je bod, v ktorom sa pretínajú osi strán trojuholníka.

R = \frac{a b c}{4 r s} = \frac{2 3 \cdot 2 6 \cdot 2 6}{4 \cdot 7 , 1 5 1 \cdot 3 7 , 5} = 14, 49

8. Výpočet ťažníc

Ťažnica (medián) trojuholníka je úsečka spájajúca vrchol so stredom protiľahlej strany. Každý trojuholník má tri ťažnice a všetky sa vzájomne pretínajú v ťažisku trojuholníka. Ťažisko rozdeľuje ťažnice na časti v pomere 2:1, pričom ťažisko je dvakrát bližšie k stredu strany ako protiľahlý vrchol. Apolloniusovu vetu používame na výpočet dĺžky ťažníc z dĺžok jeho strán.

t_{a} = \frac{2 b ^{2} + 2 c ^{2} - a ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 2 6 ^{2} + 2 \cdot 2 6 ^{2} - 2 3 ^{2}}{2} = 23, 318 t_{b} = \frac{2 c ^{2} + 2 a ^{2} - b ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 2 6 ^{2} + 2 \cdot 2 3 ^{2} - 2 6 ^{2}}{2} = 20, 821 t_{c} = \frac{2 a ^{2} + 2 b ^{2} - c ^{2}}{2} = \frac{2 \cdot 2 3 ^{2} + 2 \cdot 2 6 ^{2} - 2 6 ^{2}}{2} = 20, 821

Vypočítať ďaľší trojuholník